ŽIVOT AKO ORIENTAČNÝ BEH

            Na akú vysokú školu Boh chce, aby som šiel? Praje si Boh, aby som v rámci štúdií odišiel na rok do zahraničia? Chce Boh, aby som vstúpil do kňazského seminára alebo do manželstva? Alebo to má byť nejaký rehoľný rád? A pokiaľ je to manželstvo, ktorú manželku má Boh pre mňa pripravenú? Podľa čoho ju poznám?
            Možno nás k takýmto otázkam podnecuje moment povolania proroka Jeremiáša: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa. Skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“ (Jer 1,5) Čítame, že Jeremiáš bol k svojmu poslaniu povolaný už pred svojím narodením a my predpokladáme, že takto nejako to bude aj s nami.
            Z rozhovorov s mladými ľuďmi mám neraz dojem, že život vnímajú ako akýsi Bohom vopred nalinkovaný a naplánovaný „orientačný beh“. Ich úlohou je hľadať Božiu vôľu asi tak, ako bežec s buzolou v ruke hľadá správnu trasu. Myslia si, že takto sa aj kresťan má v modlitbe neustále pýtať na to, čo má urobiť – čo najpresnejšie sa trafiť do životnej trajektórie, ktorá je pre neho od vekov napísaná v nebi. A ak to niekto preženie, s vážnosťou sa bude Boha pýtať i na to, čo má dnes robiť medzi druhou a treťou hodinou.
            Obávam sa, že ak vnímam svoj život ako „orientačný beh“ po vopred pripravenej trase, ak verím, že niekde je už o mne všetko napísané, obávam sa, že by sa z môjho života mohla vytratiť kreativita. Verím, že Boh ma berie vážnejšie a okrem poslušnosti žiada odo mňa i vlastné nápady. Nie sme predsa naprogramované roboty, sme slobodní ľudia v plnom zmysle slova.
            Rabín Jonathan Sacks veľmi zaujímavo líči tvorivosť na príklade Noema a Abraháma. Noe dostáva od svätopiscov vysoké ocenenie ako málokto: „Bol to muž spravodlivý, bezúhonný... Noe chodil s Bohom.“ (Gn 6,9) Noe vždy a vo všetkom sledoval Božiu vôľu. Postavil koráb, nechal vojsť zvieratá dovnútra, svedomito čakal, kedy dostane od Pána pokyn vyjsť so zvieratami z archy – celým príbehom Noemovým sa tiahne refrén: „Noe urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal.“ (Gn 6,22)
            Otázka znie, čo Noe urobil, keď počul, že Boh chce jeho aj s celou rodinou zachrániť, ale inak zničiť celé ľudstvo. Noe, žiaľ, v tomto smere nepodnikol nič. Noe v celom príbehu nepovedal jediné slovo, len do bodky plnil Božie príkazy. Židovskí rabíni práve v tom, že neurobil nič navyše pre druhých ľudí, vidia dôvod jeho neslávneho záveru života. Sväté Písmo nám líči trápnu scénu s opitým Noemom, ktorého dvaja synovia s odvrátenou tvárou prikrývajú dekou, aby nik nevidel jeho nahotu.
            Inak sa zachoval Abrahám, keď sa dostal do podobnej situácie. Aj jemu bolo oznámené, že má byť zničená celá Sodoma. Abrahám síce vie, že Sodoma je mesto veľkého hriechu, sú to pre neho cudzí ľudia, ktorých nepozná, a predsa, bez toho, že by ho k tomu niekto vyzýval, pokúša sa v pôsobivom dialógu s Bohom vyjednať, čo je v jeho silách. Podobne keď je jeho synovec Lót zajatý, Abrahám okamžite podniká kroky pre jeho záchranu. Mohol vo svojom úsilí neuspieť, ale Noe sa o to ani nepokúsil.
            Abrahám sa nezdráha s Bohom prieť, argumentovať, bojovať. Na druhej strane plní Božiu vôľu až na neuverenie – keď ide obetovať syna Izáka.
            Preto verím, že Boh požehná všetkým, ktorí sa rozhodujú pre školu či pre stáž a čo sa týka manželstva, verím, že Boh rešpektuje slobodnú voľbu dvoch ľudí a prijíma ich rozhodnutie také, aké je. Rovnako verím, že Božie požehnanie sprevádza nás všetkých, ktorí občas blúdime bez mapy a buzoly kdesi stratení v lesoch života a nevieme, ktorým smerom sa vydať. Verím, že Boh nechce len moju pasívnu poslušnosť jeho príkazom, ale tiež chce, aby som bojoval a jednal, hovoril a usiloval sa.

(zdroj: Marek Orko Vácha, Modlitba argentinských nocí, str. 158-163)

Poznámka k textu:

            Treba rozlišovať medzi rozhodnutím, ktoré – i keď sa uskutoční – ešte vždy je možné zmeniť (napr. zamestnanie) a takým, ktoré raz prijaté a uskutočnené ostáva nezmeniteľné (napr. voľba životného partnera, kňazstvo). Je pochopiteľné, že kto raz prijal a uskutočnil nezmeniteľné rozhodnutie, i keby dodatočne zistil, že sa mal rozhodnúť inak, nemá iné východisko, ako snažiť sa danú situáciu zvládať čo najlepšie.
            Dôležité je mať pri hľadaní Božej vôle v duši dostatok času, svetla, ticha a pokoja. Je múdre premyslieť veci do konkrétnych dôsledkov aj s predpokladanými ťažkosťami, výhodami i nevýhodami. Odpoveď by mi mal dať môj zdravý rozum, nie chvíľkové citové rozpoloženie. Pritom však je rozumné nerozptyľovať sa prázdnym rozpitvávaním veci a málo dôležitými podrobnosťami.